← späť na zoznam článkov

ZATRATENÍ- NÁVOD AKO SA PRIPRAVIŤ O SLOBODU

11

Dielo, ktoré sa písalo samo. Dávid Kičin, 25-ročný autor knihy, ktorý už od detstva túžil spoznať pocity ľudí, ktorí už nikdy nebudú môcť slobodne blúdiť životom, sa odvážil svoje túžby naplniť . A kto iný by mu o tom vedel porozprávať lepšie, ako zopár vyvolených zo 41 odsúdených na doživotie. 38 z nich si po odsedenom štvrťstoročí môže požiadať o podmienečné prepustenie. Traja, odsúdení na základe zásady „trikrát a dosť”, sa už o túto možnosť pripravili a paradoxne, nikoho nezabili.

Kniha Zatratení je doslovnou spoveďou desiatich zatratených bytostí, ktoré si svoj trest za spáchané zločiny odpykávajú za chladnými múrmi leopoldovskej väznice a len sedem z nich ešte žije v nádeji, že bude môcť slobodne blúdiť svetom: Miroslav Borbély (dvojnásobná vražda), Miroslav Dubaj (dvojnásobná vražda), Zoltán Keka (vražda deda a otca), Jaroslav Garaj (zabil manželku a utopil tri deti), Stanislav Zimermann (zabil suseda a spoluväzňa), Ondrej Rigo (9-násobný vrah), Ľubor Masár (lúpežné prepadnutie). Pri čítaní ich spovedí zabudnete aj dýchať a z autenticity a brutálnosti vám bude naskakovať husia koža.

Masárova spoveď: „ Vošiel Toréz a z bedne pod sedadlom vzal handru a sekeru. Bol preč neviem koľko, no keď vstúpil do auta, sekera bola od krvi. „Čo si urobil?” spýtal som sa. „Zaťal som mu ju do hlavy,” povedal a zabuchol bočné dvere. „Štartuj späť na parkovisko,” dodal. Išiel som von a nastúpil cez vodičove dvere. Vtedy ma aj videl svedok, ten poľovník. No videl len jednu postavu – osobu… Pribehol som do ich auta a Toréz stál nad ženou a zvieral jej hlavu, chvat Nelson. Zabuchol som dvere a proste som len tak stál. Vyšiel von a vnútri bola žena na zemi. Okolo krku mala opasok ako škrtidlo.”

Arpád Nagy, Ján Karvai a Jozef Koky sa však už museli rozlúčiť s možnosťou slobodne brázdiť ulice na základe zásady „trikrát a dosť”. KarvaiKoky sú doživotne odsúdení za viacnásobné lúpeže so zbraňou, pričom však nikoho nezabili. Nagyovi sa osudnou stala jeho neovládateľná úchylka, pedofília. Jediné, čo ich ešte drží pri živote je viera v to, že sa možno ešte zmení zákon a zrušia túto zásadu, alebo, že sa doprosia spravodlivosti na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Po prečítaní ich spovedí vám ostane kniha ležať na hrudi a začnete premýšľať nad spravodlivosťou nášho právneho systému.

Kokyho spoveď: „Pýtate sa ma, či som sa zmieril s tým, že som dostal doživotie? Nie! Nezmieril a ani nezmierim, lebo podľa mňa, za to, čo som spáchal, je to veľmi prísny trest, ktorý som dostal, na rozdiel napríklad od Juhásza, ktorý dostal 9 rokov na trojnásobnú vraždu.”

Pri čítaní  jednotlivých odpovedí na otázky, ktoré Dávid Kičin v listoch kládol väzňom, sa podozvedáte nie len o krutostiach, ktoré väzni spáchali, ale aj o ich detstvách, rodinách, túžbach, láskach, vierach, o ich každodennom živote, o práci, ktorú vo väzení vykonávajú, o ich záľubách. Napríklad, Zoltán Keka si nekonečne dlhé dni kráti kreslením a kniha nám poskytuje možnosť nahliadnuť jeho zmyslami na zariadenie cely, niektorých častí väzenia, objavujú sa tam aj jeho autoportréty či portréty iných osôb, či jeho spomienky na život na slobode.

Kniha vypovedá nie len o činoch, spáchaných väzňami, ale aj o činoch, páchaných na väzňoch.

Masár o tom napísal svoje: „Okolo roku 1998 prišli na náš Oddiel výkonu doživotných trestov OVDT Ilava slúžiť  alebo robiť referentov traja mladí príslušníci vo veku od 25 do 26 rokov.
Dali ich hneď na jednu zmenu. Zaviedli si pravidlo, že kto sa nahlásil na vychádzku, mal istotu, že celu počas pobytu vonku obrátia naruby a následne na druhý deň večer, keď prídu do nočnej zmeny, urobia to znovu. Zrovna títo traja boli známi futbalisti, čo hrávali futbal na chodbe počas nášho nočného kľudu. Pravidelne mi čítavali moju osobnú korešpondenciu, ktorú som mal na izbe. Jednoducho ma odviedli do kúpeľne na konci chodby, tam som sa musel vyzliecť donaha a urobiť dva až tri drepy.”

Dialóg medzi autorom a desiatimi zatratenými sa pre vás stane knihou na dve popoludnia. Len čo ju otvoríte, budete ju chcieť zavrieť až na poslednej strane, lebo tieto neskutočne reálne výpovede vám priam vyrazia dych. Niektorých väzňov vám príde úprimne ľúto a niektorým by ste želali aj trest smrti. Mix pocitov vyvolaných touto knihou sa len ťažko dá opísať slovami, preto jednoznačne odporúčam prečítať. Kniha vás tak vtiahne do deja a života jednotlivých väzňov, že ani nebudete vedieť ako, budete ležať  po pár hodinách s prečítaným príbehom na hrudi, dívajúc sa do neznáma a začnete si uvedomovať, aká je sloboda nádherná, aké šťastie máte, že môžete slobodne pracovať, pevne objať svojich najbližších a do uška im pošepkať, ako veľmi ich ľúbite. Cez telefónne slúchadlo a hrubé sklo len ťažko niečo také dosiahnete…

 Autorka: Vanda Machalová

Presvedčila ťa táto recenzia?Zožeň si knižku v origináli
Pridané: 27.10.2014 | autor:
Vytlačiť
Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
6 čitateľov hlasovalo, priemer: 4,67

Hodnotenia čitateľov

Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
6 čitateľov hlasovalo, priemer: 4,67

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*

2 názory na “ZATRATENÍ- NÁVOD AKO SA PRIPRAVIŤ O SLOBODU

  1. Manuel

    – Len these are AMAZING!!! They blew me away. I love your compositions and use of the light. All I can say is WOW! The last one is brtaeh taking!June 10, 2011 6:13 am