← späť na zoznam článkov

Slzy predaných dievčat

22

Deje sa to denno-denne. Pod rúškom tmy, v absolútnej tichosti. Výmena ľudského života za peniaze. Za sumu pre nás smiešnu, pre nich neskutočnú. Odnesú ich, prepašujú do iných krajín, zmenia im identitu. Mladé dievčatá, väčšinou panny, ktoré mali jedinú smolu. Narodili sa do zlej krajiny.

Slzy predaných dievčat je príbeh o mladej Malayi, filipínskom dievčati, ktoré vyrastá v malej dedinke iba s otcom a bratmi. V chudobe, akú si ani nedokážeme predstaviť. Bez vzdelania, bez zľutovania, bez akéhokoľvek majetku. Zarába peniaze tým, že pravidelne triedi odpad, ktorý privezú na skládku. Vyzbiera to najlepšie a následne to predá. Žije deň za dňom, z ruky do úst, iba prežíva.

,,Do prichystaného, niekoľkokrát zaplátaného jutového vreca starostlivo ukladám úrodu dnešného dňa. Niekoľko kusov odevu, dve prastaré nabíjačky na telefón, teflónovú panvicu bez rukoväti, zopár prázdnych plechovíc od piva, ale najväčšiu radosť mám z niekoľko metrov dlhého medeného drôtu.”

Osudy podobných dievčat ako je Malaya sú väčšinou rovnaké. Buď si ich vezme niektorý miestny chlapec za ženu (a otcovi za ňu zaplatí), alebo sú predané na orgány, prácu, prostitúciu či do háremov (a otcovi za ňu zaplatia oveľa viac). Je teda jasné, ktorú možnosť si jednoduchí dedinčania vyberajú. Malaya má 16, keď sa jej život jedného dňa prevráti totálne naruby.

,,Špagátom mi za chrbtom zviazal ruky i nohy a hodil ma do auta, akoby som bola nejaký kus nábytku. Skôr ako som pristala vo vnútri vozidla, cez okno som naposledy videla otcovu tvár.”

Mení identitu, spoznáva spôsoby, elegantné oblečenie, kozmetiku, posteľ. Učí sa slušne odpovedať, usmievať sa, chodiť na opätkoch. Načierno cestuje do Dubaja, pretože tam ju čaká jediné. Dražba.

Monika Wurm vo svojej knihe opísala nádherný príbeh. Smutný, nepredvídateľný a na svete neustále sa opakujúci. Obchod s bielym mäsom sa deje a je to veľmi výhodný kšeft. Mnohé z dievčat umrú, mnohé zabijú, mnohé sa dostanú k zlým majiteľom, ktorí ich jednoducho iba znásilňujú. Iba minimum z nich má viac šťastia. Na niekoho dobrého. Trochu vzdelaného. Na niekoho, kto sa k nim bude správať s citom. A naozaj iba jedna z tisícov sa do svojho nového pána aj zamiluje.

,,Lásku človeka si treba vážiť, aj keď ju sami nedokážeme opätovať. A to urobím aj ja. Vážim si ju a som k nej zhovievavý, aj keď by som najradšej ušiel na opačný koniec sveta, kde by ma nikto nikdy nedokázal nájsť.”

Šťastie strieda smútok, spokojnosť krv a bitka, jeden majiteľ druhého. Peniaze putujú z ruky do ruky a život sa zdá byť čoraz nepredvídateľnejší.

,,Od toho večera, keď ma znovu znásilnil, za mnou chodil každý večer. Večer čo večer mi ubližoval a dokazoval si svoju moc nad mojim telom. Bez zľutovania. Moju myseľ však nedokázal spútať. Jediné tá bola slobodná, slobodná ako význam môjho mena – Malaya.”

Slzy predaných dievčat je príbeh, ktorý jednoducho odsýpa. Pretože aj v živote je to tak. Čas plynie pokojne, pomaly a potom zrazu príde zmena, otočka o 180 stupňov a vy padáte. Dole. Čoraz rýchlejšie. A čoraz viac sa bojíte.

Je to príbeh, ktorý sa môže stať každej žene. Je o bolesti, strachu, smrti. Je o slzách. Ale hlavne,  je o láske a šťastí.

Autorka: Margaréta Koklesová

Presvedčila ťa táto recenzia?Zožeň si knižku v origináli
Pridané: 19.11.2014 | autor:
Vytlačiť
Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
(Článok zatiaľ nikto neohodnotil. Buďte prvý.)

Hodnotenia čitateľov

Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
(Článok zatiaľ nikto neohodnotil. Buďte prvý.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*