← späť na zoznam článkov

Škola života v tichu samoty

Univerzita samoty

Matej plánuje ukončiť pracovnú cestu večerou so spolupracovníkom Amirom, na ďalší deň letí domov. Všetko klape, až kým…

Na recepcii ho nečaká Amir, s ktorým mal stráviť príjemný večer- nahradili ho dvaja neznámi muži v civile. Z návrhu na „porozprávanie sa“, sa stal niekoľkohodinový výsluch v Matejovej trojhviezdičkovej hotelovej izbe. Začínajúci zlý sen sa však neskončil, prekvitol v nočnú moru v teheránskom väzení.

Hlavnou postavou a zároveň autorom predstavovanej knihy, ktorá hovorí o nečakanej životnej skúsenosti, je Matej Valuch – mladý dvadsaťšesťročný Slovák- podnikateľ, rodák z Dubnice nad Váhom. Už pred osudnou pracovnou cestou v Teheráne, riadil menšie projekty po celej Európe, projekty si vyberal. Okrem nestabilného príjmu z podnikania, mal aj pasívny príjem- okolo tisíc eur mesačne, nemusel pracovať osem hodín denne, mal voľný čas. Svet by ho pokladal za úspešného človeka. Všetko však dokáže zmeniť pracovná cesta do Iránu a prelomový – 23. august 2012, kedy ho na recepcii privítala už spomínaná neželaná návšteva. Čo sa vlastne stalo? Prečo v Teheráne zatkli Slováka  na pracovnej ceste?

Áno, bol to omyl. Obvinenie, že je agentom CIA bolo nepravdivé a hraničilo s paranojou. Dokonca aj vyšetrovatelia vedeli pravdu o Matejovej nevine, čo človeka- nečudo – aspoň čiastočne upokojí. 

Všetko bude v poriadku, on sa dostane po pár dňoch na slobodu a priletí na Slovensko – i keď o niekoľko dní neskôr ako plánoval… Nebolo to tak. Nebol vo väzení v hocijakej krajine – bol to Irán. Len na samotke strávil 40 dní- Teherán mal iné pravidlá (ak vôbec vieme o nejakých pravidlách a ich dodržiavaní hovoriť). A tak sa pobyt vo väzení pekne predĺžil.

„Neraz som polemizoval sám so sebou, či sú všetky väzenia také ako toto iránske, alebo či sa snáď väznice v iných krajinách podobajú tým filmovým. Určite to poznáš: väzenská knižnica, baseball so spoluväzňami, každý deň niekoľko hodín vychádzok, tetovania, mydlá v sprchách… V sekcii 240 väznice Evin je to ale úplne iný príbeh.“ 

Univerzita samoty hľadá podstatu ľudského bytia, preniká psychiku človeka. Napínavý príbeh, ktorý nie je výmyslom. Táto kniha má avšak oveľa väčšiu hodnotu ako „iba“ rozprávanie o väz(n)ení v Teheráne, i keď aj ono je zaujímavé- ohromujúce a napínavé. Nejde len o nejaký citový výlev mladého muža o podmienkach väznice, správaní dozorcov a sťažovaní sa, aký je dnešný svet zlý. Ide o zaznamenanú spleť myšlienok aj o nachádzaní Boha, neschopnosti byť slobodným a životom pred zatknutím.

„Bol som väzňom skoro celý život, aj keď som nesedel za mrežami. Až za nimi mi to celé došlo. Existujú totiž dve malé cely, ktoré nosíme niekde v sebe. Jednou je komplex, druhou predsudok.“

Autobiografický príbeh ukazuje úplnú premenu zmýšľania, ktorá Vás pravdepodobne nenechá chladnými. Otvára oči. Alebo aspoň pootvára. Myšlienky, ktoré Univerzita samoty v autorovi rozvinula, sú prínosné pre každého jedného človeka. Pomáhajú vážiť si „obyčajné“ veci, ktoré sú samozrejmosťou pre nás- možno Európanov, ale inde majú obrovskú cenu.

„Čas utrpenia je súčasťou života, súčasťou koláča, prirodzenou súčasťou. Ľudia ako ja, tí, ktorých život je ako prechádzka lesom, to takto bežne nevnímajú. Prechádzka lesom – raz ideme do kopca, inokedy zasa z kopca. Fučiac si razíme cestu cez husté kríky. Sem-tam sa zadýchame, musíme si odpočinúť. Niekedy je svah pred nami taký prudký, že ho nedokážeme zdolať a musíme cestu zmeniť. Sem-tam nás poštípe komár, šmykneme sa na mokrom lístí alebo sa na nás prisaje nepríjemný čierny kliešť! Nech sa však deje čokoľvek, stále sa len prechádzame po lese. Aj môj život bol prechádzkou jesenným lesom. Nikdy som nebol nevyliečiteľne chorý, nikdy som nemusel nedobrovoľne spať na ulici. Vždy sa našiel niekto, kto na mňa čakal, niekto, za kým som sa mohol, chcel a musel vrátiť. Nikdy som nehladoval. Skrátka, prechádzal som sa po lese so všetkým, čo k tomu patrí.“

Autor sa zamýšľa nad hodnotami života, ktoré šperkujú napínavý príbeh. Práve v úvahách o živote mimo väzenia, nachádzame najhodnotnejší prínos celého diela. Univerzita samoty patrí medzi knihy, ktoré sa oplatí uchovať a prečítať aj viackrát – dokáže obohatiť. Učí hľadať nielen smer, ale aj cieľ, myslieť na iných, navádza k obdivu (pre nás) všedných vecí. Kniha je písaná pútavo a ľahko, témy sa Vám neraz vryjú hlboko do mysle a pomáhajú uvedomiť si, čo je dôležité. Nečakajte žiadne prázdne, sladké a lacné slová. Skutočný príbeh nielen o hľadaní pravých hodnôt – veríme, že aj Vás zaujme Univerzita samoty v podaní Mateja Valucha.

 Autorka: Michaela Bačová

Presvedčila ťa táto recenzia?Zožeň si knižku v origináli
Pridané: 27.09.2014 | autor:
Vytlačiť
Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
(Článok zatiaľ nikto neohodnotil. Buďte prvý.)

Hodnotenia čitateľov

Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
(Článok zatiaľ nikto neohodnotil. Buďte prvý.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.


*