← späť na zoznam článkov

Rozhovor s Luciou Saskovou

saskova1

Lucka, v prvom diele Neznámych nemiluj hlavná hrdinka opisuje intímny zážitok – znásilnenie. Tvoja druhá kniha  Zlatokopka sa pozerá na sex z opačnej stránky… Odkiaľ čerpáš námety?

Myslím, že život ako taký je jeden veľký, nevyčerpateľný námet. Ja som taký človek – pozorovateľ. Veľmi vnímam ľudí a veci, ktoré sa okolo mňa odohrávajú. A miesto toho, aby som to ohovorila s kamoškami na káve, tak to dávam radšej na papier.

Sú to väčšinou situácie alebo veci, ktoré sa dejú, a či už priamo alebo nepriamo ma zasiahnu tak, že sa ich neviem zbaviť, premýšľam nad nimi, ako by som ich možno riešila ja. Takže ma vždy inšpirujú len a len ľudia. :)

Lucia Sasková

Lucia Sasková

Byť zlatokopkou je fenomén súčasnej doby. Ako ich vnímaš ty?

Ťažko povedať. Ja ich na jednej strane obdivujem, ale nie je to ten obdiv v pravom zmysle slova. Chápem, že každý sa chce mať dobre. Chápem aj to, že je to naoko jednoduchá cesta. Ale naozaj len naoko. V dnešnej dobe sa kariéra stavia naozaj ťažko a trvá to často niekoľko rokov, kým človek niečo dosiahne. A tak si mladé kočky dávajú jednoduchšie ciele – zohnať sponzora. Že majú na to žalúdok a naozaj dokážu pre to ponížiť sami seba na najnižšiu úroveň, klobúk dolu.

Čo hovorilo okolie na tému, ktorú si pre svoju druhú knihu zvolila? Aké boli reakcie ľudí okolo teba?

Myslím, že ľudia, ktorí ma poznajú, neostali nejako zvlášť prekvapení. Iste, boli tu aj ľudia, ktorí sa v knihe našli a už so mnou nekomunikujú. Na jednej strane sa im nečudujem, na druhej som svojimi vyjadreniami v knihe chcela, aby trošku otvorili oči. Každý to vzal po svojom.  Inak som sa nestretla s nejakými odsudzujúcimi reakciami môjho okolia. Alebo mi ich len nepovedali. 😀

Téma sexu a zlatokopectva sa v slovenskej literatúre ešte stále objavuje pomenej. Napriek tomu zožala obrovský úspech… O čom naopak by si ty nikdy nepísala?

Neviem, ja si trúfam načnúť akúkoľvek tému, len môj názor by sa možno nestotožňoval s čitateľmi. Ale tak to je v podstate vždy, sto ľudí, sto chutí, sto názorov. Nikdy nevyhoviem Zlatokopkakaždému.

Nenapísala by som nikdy odbornú literatúru. Lebo na to jednoducho nemám. :)

Viem o tebe, že momentálne pracuješ na svojej tretej knihe. Prezraď svojim čitateľom, kedy si vlastne začala s písaním?

Moje spomienky siahajú niekam do základnej školy, kde som písala rôzne básničky, bola som „hviezdou“ posedenia pod jedličkou, lebo som s prehľadom napísala báseň o našej triede aj na päť strán.

Neskôr som začala písať rôzne poviedky, ktoré čítalo pár mojich spolužiačok. V stredoškolských časoch to boli texty pre kapelu, v ktorej som pôsobila. Takže keď to zhrniem, písala som od detstva. Vydania schopné veci až v dospelosti.

Aký je to pocit, zbierať na poličke v knižnici vlastné knihy? Ako to vnímajú tvoji najbližší?

Asi rovnako ako ja, nevnímajú to. 😀 Ja sa teším veľmi z oboch mojich kníh, ale možno to začnem nejako vážnejšie vnímať až vtedy, keď ich budem mať v polici viac. Som na ne hrdá, každej som venovala kopu času a emócií, každá ma niečo nové naučila.

Neznámych nemilujMáš nejaké obľúbené miesto, kde rada píšeš? Kedy sa ti darí v písaní najviac? Predpokladám, že nevstávaš ráno o pol piatej, aby si toho cez deň stihla veľa…

Ani to nie je podľa mňa miestom, ale skôr nejakou duševnou pohodou, ktorú keď chytím, tak síce nevstávam o pol piatej ráno, ale chodievam spať vo veľmi neskorých večerných. Občas sa dá  povedať, že až ranných hodinách. Ale spokojná. Doma sa rozkladám väčšinou v spálni, čo využijú hneď moji havkáči, ktorí vedia, že vtedy môžu do postele, spokojne odchrapkávajú a ja píšem. A píšem a píšem. J

Ale sú dni, keď mi nepomôže ani miesto, ani psy a nenapíšem ani čiarku. Sama to akosi neviem ovládať. Proste, keď to nejde tak to nejde, nesilím, nepíšem, vždy príde chvíľa, kedy to nakoniec ide. :)

Máš niekoho, kto je v slovenskej alebo svetovej literatúre tvojím vzorom, alebo niekoho, po kom v dlhých zimných večeroch rada siahneš?

Ja prečítam viac menej všetko, čo mi príde pod ruku. Kniha ma musí zaujať, keď sa jej to nepodarí hneď z úvodu, väčšinou ju nedočítam. Mám rada Dominika Dána, Grishama, Gerritsenovú, Dana Browna a náhodou som si celkom užila aj upírsku ságu Stmievanie, Nov a Úsvit, alebo Harryho Pottera. Na druhej strane je až iróniou, že veľmi rada čítam knihy z čias 2. Svetovej vojny, z koncentračných táborov a života v tom období, čím ľudia prechádzali a aké veci si vážili.

Prezradíš nám, na čo sa môžeme tešiť v tvojej ďalšej knihe?

Moja ďalšia kniha bude zasa úplne z iného súdka ako bola Neznámych nemiluj, alebo Zlatokopka. Tento raz sa povŕtam v duši psychicky narušenej ženy. V tom ako rozmýšľa, ako sa cíti a ako ju vidia ostatní, možno trošku predpojatí ľudia. Uvidíme, ešte na nej pracujem, sama sa nechám prekvapiť, ako to celé dopadne, tešiť sa na ňu budeme môcť zrejme niekedy na jar.

Lucka, veľmi pekne Ti ďakujeme, že sme ťa mohli vyrušiť pri písaní. Prajeme veľa úspechov pri dokončovaní tvojej tretej knižky a tešíme sa na to, kedy sa objaví v ponuke nášho kníhkupectva.

Autorka: Eva Hrašková

Pridané: 02.11.2013 | autor:
Vytlačiť
Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
20 čitateľov hlasovalo, priemer: 4,80

Hodnotenia čitateľov

Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
20 čitateľov hlasovalo, priemer: 4,80

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*