← späť na zoznam článkov

Jozef Banáš: Najviac knihu Kód 1 kritizujú tí, ktorí ju vôbec nečítali!

Kod 1 - TK1small

Jozef Banáš je známy ako topmanažér, politik, diplomat, a najmä ako úspešný spisovateľ. Narodil sa 27. 9. 1948 v Bratislave, kde dodnes žije a tvorí. Vyštudoval zahraničný obchod, ale jeho najväčšou vášňou je práve písanie, ktorému sa venuje vyše 30 rokov. Za tento čas sa mu podarilo osloviť široké publikum čitateľov, ktorí sú mu dodnes verní. V roku 2007 vydal knihu Idioti v politike, ktorá sa stala behom týždňa bestsellerom a odvtedy píše jednu knižku úspešnejšiu ako druhú a ich predajnosť prevyšuje desiatky tisíce kusov. Za zmienku stoja jeho romány – Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka!, Kód 9, Sezóna potkanov a Kód 1. Niektoré z nich boli preložené do poľštiny, ukrajinčiny, češtiny, nemčiny a dokonca aj hindštiny.

A práve tento charizmatický autor sa v utorok (24.6.) podvečer stretol so svojimi čitateľmi v Starej Turej. Kaviareň Domu kultúry sa krátko pred šestnástou hodinou zaplnila poslucháčmi, ktorí s nadšením počúvali každé jedno slovo. Svojou otvorenosťou zaujal staršie i mladšie publikum, ktorému poodkryl pozadie vzniku jeho najčítanejších diel, ako aj pikošky z osobného života. Po mimoriadne vydarenej besede spojenej s autogramiádou sme s autorom podebatili a tým, ktorí ste neboli prinášme exkluzívny rozhovor!

Pán Banáš, v živote ste vystriedali mnoho povolaní. Boli ste manažérom, diplomatom, politikom, písali ste televízne scenáre a v súčasnosti sa naplno venujete písaniu. Prečo ste si zvolili dráhu spisovateľa?

Písanie bol a stále je môj životný sen. Považujem písanie za vynikajúci spôsob polepšovania seba samého. Napísané slovo má neporovnateľne väčšiu silu ako slovo vypovedané. Písal som po celý môj život, vždy popri mojich zamestnaniach. Spočiatku televízne scenáre, filmový scenár, divadelné komédie a potom prišli knihy. Som šťastný, že aj keď témy mojich kníh nie sú jednoduché, ľudia ich čítajú s veľkým záujmom.

Knižku Idioti v politike ste vydali vo vlastnom vydavateľstve, pretože vám ju priateľ v istom Idioti v politikevydavateľstve nechcel vydať. Predali sa z nej desiatky tisíc kusov. Teraz asi kamarát ľutuje však? :-)

Mám pocit, že taká tragédia to pre neho nebola, vydavateľstvo mu úspešne funguje ďalej a ja som sa vďaka založeniu vlastného resp. manželkinho vydavateľstva mnohému o knihách naučil. Najmä od tlačiarov,  predavačiek, skladníkov či distributérov.

Idioti v politike obsahujú množstvo úsmevných príhod. Spomeniete nejakú?

Smutno – úsmevná je napríklad tá, keď so mnou ešte ako poslancom NR SR nahrala istá súkromná televízia rozhovor o slovenskej ústave a deväťdesiat deväť percent mojej správnej odpovede vystrihli a urobili zo mňa dokonalého hlupáka, takže ma pomaly nechceli kamaráti pustiť do našej „uličianskej“ krčmy. Bola to zámerná pomsta kvôli odchodu z mojej vtedajšej politickej strany.

Zóna nadšeniaTituly Zóna nadšenia, Kód 9Zastavte Dubčeka boli preložené do viacerých jazykov. Musí to byť pre spisovateľa pocta, ak je úspešný aj mimo vlastného štátu…

Isteže každého autora poteší, keď jeho kniha vyjde za hranicami. Považujem to za jedno z najobjektívnejších meradiel kvality knihy. Zóna nadšenia bola preložená do češtiny, nemčiny, poľštiny, ukrajinčiny, hindu a finišujeme s anglickým a bulharským prekladom.

Práve v Zóne nadšenia píšete aj o Starej Turej. Žili ste 3 roky v Dome špecialistov, pričom ste pracoval v Chirane Piešťany. Ako si spomínate na tieto roky?

Nuž neboli to najľahšie roky, začínali sme s manželkou náš spoločný život, ale boli sme mladí a vo vzájomnej podpore, láske a úcte sme problémy riešili. Bol to dosť ťažký prechod z Bratislavy na Starú Turú, ktorá bola vtedy vlastne väčšia dedina s výškovou budovou riaditeľstva Chirany. Dom špecialistov je hneď vedľa cintorína a tak sme každú sobotu mávali zadarmo dychovkové koncerty… Ale kraj a ľudia na Turej boli a sú úžasní.

Vo svojich knihách píšete aj o ťažkých rokoch normalizácie. Aj keď môžu znieť niektoré príbehy priamo desivo, je skvelé, ak sa ich podarí sprostredkovať práve mladým ľuďom, ktorí si toto obdobie vedia len ťažko predstaviť. Aké máte reakcie na tieto tituly práve od mládeže?

Nemyslím si, že by príbehy z normalizácie boli desivé, možno ich tak popisujú mladší autori, ktorí Banas - Indiato nezažili. Ako na každom spoločenskom systéme je niečo dobré a niečo zlé, tak to bolo aj v socializme. Mne prekážala najmä nesloboda v možnosti prejavu, dominancia hlupákov a nesloboda v cestovaní. Na druhej strane boli sociálne istoty, ľudia mali prácu, neboli obrovské sociálne rozdiely a teda aj menšia závisť a podobne. Zóna nadšenia je cenná najmä tým, že popisuje čas socializmu objektívne.

Mimoriadne hodnotná je kniha Zastavte Dubčeka. Stretli ste sa s ním aj osobne?

Román o Dubčekovi má hlavný zmysel v tom, že tohto najznámejšieho slovenského politika vo svete približujem najmä mladým, ktorí o ňom prakticky nevedia. Dubčeka som zopárkrát stretol, bol to dobrý človek s vyvinutým  zmyslom pre spravodlivosť, veľmi ľudský a usmievavý. Mal rád život, krásne spieval, všetci sme ho mali radi, lebo jeho politika ľudskej tváre nám do životov priniesla nádej a radosť, ktorú sám rozdával.

Posledné 2 tituly Kód 9Kód 1 sú na slovenskom trhu absolútne jedinečné. Baví vás skúmať záhady? Ako dlho vám trvalo, kým ste knihy napísali?

Na románe Kód 1 som pracoval tri roky, veľa som čítal a cestoval. Kvôli týmto dvom knihám som prešiel Vatikán, Jeruzalem, Betlehem, Tibet, Nepál, Indiu, Kašmír a mnoho iných miest. I v týchto dňoch sa opäť poberám do Pakistanu a Kašmíru za zbieraním poznatkov a informácií. Obe knihy tvrdo kritizujú pokrytectvo v katolíckej cirkvi, poukazujem na to, že teologické dogmy prevrátili Ježišovo učenie na ruby. Píšem teraz motivačnú knihu, ktorá svojim spôsobom voľne uzavrie cyklus „kódov.“

Často ste prirovnávaný k Danovi Brownovi. Vraj vám pomôže dostať knihu Kód 9 na americký Kod 1 - TK1trh. To sa nepošťastí hocikomu…

S Danom Brownom sme hovorili o románe Kód 1 a tento prísľub mi dal. Hľadáme vydavateľa, hádam sa nájde. Čitatelia prirovnávajú Kód 9 i Kód 1 k jeho „Da Vinciho kódu“, čo mi samozrejme lichotí.

Kód 1 rúca zažité dogmy o katolíckej cirkvi a ponúka, nielen kresťanom, absolútne odlišný pohľad na Krista. Určite vás neobišli negatívne reakcie zo strany cirkvi a veriacich…

Pomer tých, ktorí túto knihu chvália a tých, ktorí ju kritizujú je zhruba 5.000 : 1, takže niet o čom. Problém mojich oponentov, ktorých pracovne nazývam majitelia pravdy, je v tom, že pre nich je najnebezpečnejšou literatúrou nie Kód 1, ale Biblia, pretože tam je pravda a z tej ja čerpám. Dogmy vymyslené zakomplexovanými teológmi ma nezaujímajú, ich jediným zmyslom je ,že nás odvádzajú od rozmýšľania, vedú nás k slepej poslušnosti. Pred pár dňami mi jeden dobrák napísal, aby som sa šiel kajať do Medžugoria, iný žiada Kód 1 zakázať. Ale to už tak býva, že kto nemá argumenty tak kričí. Najviac moju knihu kritizujú tí, ktorí ju vôbec nečítali…

Kto býva vašim prvým čitateľom a kritikom vašich rukopisov?

Zvyčajne manželka a niektorí priatelia.

Ste mimoriadne sčítaný človek. Akých autorov čítate najradšej a čo ste čítali naposledy?

Rád čítam klasikov – mojimi spisovateľskými i ľudskými vzormi sú Goethe a Tolstoj. Ich slobodné myslenie je veľmi blízke Kristovej slobode. Zo súčasných autorov sú to Dan Brown, Follet ale napríklad aj mladý Jožko Karika.

Vaša dcéra Adela vydala minulý rok knihu Zabudnuté slovenské rozprávky. Konzultovala ju Adelini rodičia na krstes vami?

Tú knižku napísala ako vianočný darček mame, keď mala osemnásť rokov. Je to veľmi milé a úsmevné čítanie o bryndzovníkoch, na ktorých sa pobavia aj dospelí. Verím, že si nájde čas aj na pokračovanie. Navyše knihu ilustrovala sama.

Dali ste si záväzok, že vydáte každý rok 1 knihu. V zime sa má na náš trh dostať novinka, ktorá sa bude odohrávať aj v Kremnických vrchoch. Je skvelé, že ste sa rozhodli objasňovať aj záhady Slovenska. Prezradíte viac?

Nemám takýto záväzok, snažím sa každý rok knihu napísať, verím, že sa to podarí. Časť pripravovaného románu sa bude skutočne odohrávať v Kremnických vrchoch, kde sa nachádza stred Európy a najmä mnoho tajomných štôlní, bývalých baní, tunelov a vrchov so záhadnými nápismi, z ktorých jeden je doslova európskou atrakciou, ale málokto o nej vie. Nebudem o tom viac hovoriť, aby som tajomstvá vopred neprezradil. Tak držte palce.

 Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a samozrejme držíme palce!

Pridané: 02.07.2014 | autor:
Vytlačiť
Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
(Článok zatiaľ nikto neohodnotil. Buďte prvý.)

Hodnotenia čitateľov

Nezaujímavý článokPriemerný článokČlánok ma zaujalDobrý článokVýborný článok
(Článok zatiaľ nikto neohodnotil. Buďte prvý.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*